logo-lisabonskazmluvalogo-CC

 

Štrasburg

Všetko sa začalo obrovským výbuchom radosti, keď sme dostali pozvanie na slávnostné vyhodnotenie 16. ročníka celoslovenskej a 13. ročníka medzinárodnej súťaže Spotrebiteľská výchova žiakov – Spotreba pre život. Koordinátorkou tohto projektu od jeho vzniku je Mgr. Božena Stašenková, PhD., vďaka ktorej študenti môžu spájať kreativitu s odbornými poznatkami a skúsenosťami pri tvorbe časopisov  zameraných na  ochranu spotrebiteľa. V tomto ročníku záštitu nad uskutočnením tejto súťaže prevzali aj tri poslankyne: Monika Smolková na Slovensku, Olga Sehnalová v Českej republike a  Róža Gräfin von Thun und Hohenstein v Poľsku.

Tému pod názvom „Zistite ako štátne orgány pomáhajú chrániť spotrebiteľa" sme po získaní dostatku informácií spracovali v našom tradičnom časopise Spotrebiteľ. Danej problematike sa venovalo päťdesiat školských časopisov. Víťazné družstvá potom  9. - 10. júna prezentovali svoje výtvory v Šariš Parku vo Veľkom Šariši a po odovzdaní diplomov, cien a upomienkových predmetov, venovaných europoslankyňou Monikou Smolkovou, prehlbovali svoje poznatky v diskusii s prítomnými hosťami, medzi ktorými boli zamestnanci MPC Prešov, Slovenskej obchodnej inšpekcie, Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy a Asociácie spotrebiteľských subjektov Slovenska.

Najväčšou odmenou a ocenením našej práce bol začiatkom októbra zájazd do hlavného mesta Alsaska  - sídla Európskeho parlamentu  Štrasburgu. Zúčastnili sme sa ho traja študenti: Martin, Dano, Paťo a naša pani učiteľka Janka (Mgr. Kleinová).

Vycestovali sme v sobotu o desiatej večer z autobusovej stanice v Košiciach. Náš bus tu už čakal. Poviem vám, hotový luxus. Nazval by som ho skôr lietadlom ako autobusom. Mali sme dokonca predpísané miesta, kde máme sedieť. Na sedadle nás čakali horalky, voda a pre maximálne pohodlie nafukovací vankúš pod hlavu. Presne o desiatej, keď už každý sedel na svojom mieste sme vyrazili.

Cesta sa zdala byť dlhá a únavná, no kto by to povedal - presne taká aj bola. Veď sme cestovali skoro devätnásť hodín. A keďže boli zastávky každé 4 hodinky, tak sme si ani poriadne nepospali. Už počas cesty sme mali možnosť vidieť niekoľko zaujímavých miest. Síce len z autobusu, ale videli sme napríklad nočnú Budapešť, Rakúsko so vzdialenými Alpami či nemeckú prírodu.

Okolo sedemnástej hodiny nasledujúceho dňa (nedeľa) sme konečne cestou „dorazení“ dorazili do hotela „L'Hôtel des Bords de L'ill“ v mestečku Erstein, s tradičnou francúzskou architektúrou.

image1
Zľava: Martin Stupák, Patrik Košičan, Mgr. Kleinová, Daniel Sanislo

Pred večerou sme mali trochu času poprechádzať sa po mestečku a nechať sa unášať jeho atmosférou. Trochu vyhladovaní sme sa večer pobrali k prestretým stolom. Keďže Francúzi sú labužníci, večera nám trvala asi hodinu a pol, pritom sa skladala z predjedla – pestrého šalátu, hlavného jedla - „zemiakov a gurmánsky pripravenej šunky“ a dezertu - „Crème brûlée“ - po našom jednoducho puding“.

image2

V pondelok hneď po raňajkách, ktoré boli vo forme švédskych stolov, sme už o ôsmej hodine sedeli v autobuse, ktorý nás zaviezol priamo do neďalekého Štrasburgu. Nemyslite si ale, že vo Francúzsku aj napriek trojprúdovým diaľniciam nepoznajú zápchy. Práve naopak, ak sa dá, tak jazdia na bicykloch, aby sa im vyhli. Za takouto menšou kolónou, sme dorazili k centru mesta. Tam sme vystúpili a pokračovali pešo k rieke L´Ill, kde sme sa usadili do pohodlia mäkkých sedadiel presklenej vyhliadkovej lode a nechali sa unášať jej prúdom pozdĺž dvoch okruhov kanálov s kaskádami a sústavami vzdúvadiel. Štrasburg sme videli v plnej kráse. To bol zážitok. Ani oči nevedeli, kam sa skôr pozrieť.

image3

Počas plavby sme mohli pozorovať okolité starobylé budovy – hotely, múzeá, kostoly, mosty,  rôzne paláce i colnicu postavenú v 14. storočí, kde na prekladanie tovaru slúžili drevené žeriavy poháňané ľudskou silou. Perličkou obhliadky bola práčovňa na pranie bielizne. Práčky z bohatých rodín prali na hornom toku rieky, z chudobných rodín na dolnom. Ak niektorej bohatej odplávala bielizeň, chudobné ju chytili a za vrátenie si dali poriadne zaplatiť. Je ťažko o všetkom písať, to musíte vidieť.  Všetky ďalšie pamiatky - Zlatá ulica, Kostol sv. Mikuláša, Most sv. Tomáša, bývalý Írsky kláštor, Dom umenia, Veža galejníkov, Kožiarsky dom, Národný most, Parížsky most, Justičný palác, Rýnsky palác, Lýceum, Rybárske nábrežie, Palác ľudských práv, Univerzitný palác... a k tomu komentár zo slúchadiel v jazyku, ktorý ste si zvolili doprevádzaný dobovou hudbou, to všetko bolo splnením sna nie jedného „člena našej posádky“. Okrem kostolov a historických budov sme videli aj moderné budovy Rady Európy, Európskeho parlamentu, Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva či TV ARTE. Príjemný pocit a zážitok z okružnej plavby nás sprevádzal ešte pár minút. Vyprchal až na hlavnom námestí, kde nás ohromila gotická katedrála „Cathédrale Notre Dame, ktorá je štvrtým najvyšším kostolom na svete. Bolo ju vidieť z akejkoľvek časti mesta. Zaujímavosťou je, že katedrála nikdy nebola kompletne dostavaná, má totiž len jednu vežu, a tak nech sa na ňu pozeráte z akejkoľvek strany, vždy máte pocit, že na ňu hľadíte z profilu.

Prehliadku mesta  sme spojili s nákupmi suvenírov, darčekov a  obedom vo vychýrenej pizzerii s úslužnou obsluhou, akú u nás nepoznáme.  Na námestí a blízkych starobylých uličkách nájdete všetko - obchod La Cure Gourmande dekorovaný tisícami cukroviniek, o pár metrov ďalej obchodík  s ručne vyrobenými šperkmi a šatkami, veľké trhovisko so syrmi a plno obchodíkov so suvenírmi. Kolorit mesta dotvára symbol mesta v znaku  - bocian. Je hlavnou atrakciou a nájdete ho v nekonečných podobách, dokonca aj živého na stožiaroch či vrcholkoch celých stromoradí po uliciach.

image4

O šestnástej hodine sme mali zraz a  presunuli sme sa priamo do Európskeho parlamentu, kde sa dvanásťkrát do roka konajú plenárne zasadnutia. Tu sme prešli cez kontrolu podobnú tej letiskovej, a konečne sme sa stretli Mgr. Monikou Smolkovou, ktorá nám vysvetlila ako to v Európskom parlamente funguje. Vedeli ste napríklad, že keď poslanec chce niečo povedať, musí sa prihlásiť niekedy aj mesiac vopred a potom mu dajú len minútu na to, aby svoj vstup predniesol?  Poviem vám, že by som nechcel mať taký život – stále cestovať, rokovať, hlasovať, riešiť problémy, žiaden voľný čas... Počas rokovania poslancov nás dokonca pustili aj na tribúnu (balkón). Všetko sa prekladalo asi do dvadsiatich jazykov. Jedným z nich bola slovenčina, takže sme mohli pokojne  počúvať, ako práve vtedy politici diskutovali o rybolove a zdraviu škodlivých liekoch.

image5

Z parlamentu sme odchádzali vo večerných hodinách. Padli posledné pohľady na vysvietenú parlamentnú budovu a naším autobusom sme sa prepravili do hotela. Vychutnali sme si poslednú večeru, dosnívali posledný francúzsky sen a v utorok ráno sme sa vypravili na dlhú cestu na Slovensko. 

Domov sme odchádzali s nádhernou farebnou spomienkou a skrytou túžbou návratu na nádherné miesta v Štrasburgu.


Martin Stupák, Patrik Košičan, Daniel Sanislo
SOŠ Ostrovského, Košice

Kontakt

Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenska
Popradská 6
06401 Stará Ľubovňa

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.